Slovo "forenzné" je prevzaté z pôvodného latinského slova "fórum". Toto slovo označovalo trhovisko alebo námestie. V českom a slovenskom prostredí sa namiesto pojmu forenznej psychológie začalo v minulosti používať označenie psychológia súdna. Tento preklad je veľmi nepresný, pretože súdna psychológia sa zaoberá iba časťou toho, čo psychológia forenzná celkovo. Z pohľadu veci tak spadá do supíny aplikovaných psychologických disciplín. Forenzná psychológia je aplikovaná psychologická disciplína, ktorá sa zaoberá poznávaním ľudí a ich správaním v situáciách riadiacich právom, hlavne právom trestným.
Forenzná psychológia oproti ostatným aplikovaným forenzným disciplínam je špecifická tým, že psychologickú problematiku skúma v situáciách, ktorou sú právne podmienené. Cieľom forenznej psychológie je prešetriť, ako sa chová človek, ktorý sa ocitne v životnej situácii, ktorá postihuje hlavne právo trestné. Forenzná psychológia veľa ťaží z iných okruhov psychológie. Tesná väzba na právnu vedy je pre ňu veľmi charakteristická, predovšetkým u kriminalistiky, penológie, trestného práva a kriminológie. Z pohľadu právnych disciplín sa radí do takzvanej skupiny forenzných vied, kam patrí napríklad súdna psychiatria a sexuológia. Forenzná psychológia je zaradená do odvetvia najuristických vied spolu s viktimológiou.
Výkon forenznej psychológie vykonáva takzvaný súdny znalec z odboru psychológie, tiež označovaný ako forenzný psychológ. Ten je menovaný ministrom spravodlivosti, alebo samotným súdom. Jeho hlavnou úlohou je na základe svojej odbornosti spracovávať znalecké posudky a následne vyšetrovať páchateľa i obeť. Táto činnosť nesúvisí priamo s trestným činom ako takým, ale s osobou páchateľa. Súdny znalec túto už spomínanú činnosť vykonáva pri závažných trestných činoch ako je napríklad znásilnenie a vražda. „Forenzní psychológovia sa obvykle špecializujú iba na jednu oblasť štúdia, aj keď sa postupom času môžu stať expertmi v iných. Napríklad sa niektoré venujú výhradne vraždám, iné lúpežím a iné domácemu násiliu. Okrem toho existujú aj niektoré špeciality, ako je neuropsychológia, ktoré môžu byť užitočné pre všetkých varianty tejto disciplíny.
Obsahom vytvoreného znaleckého posudku sú okrem iného známky duševné poruchy, psychických traum, nebezpečnosť spáchaného trestného činu. Súdny znalec z odboru psychológie taktiež spolupracuje aj s inými znalcami, napríklad znalcom psychiatrom, či sexuológom. Ich posudky v rámci spolupráce sa musia zhodovať a to najmä, keď sa jedná o posudok spoločný. Forenzná psychológ je zodpovedný za spracovanie dôkazov, ktoré boli zhromaždené detektívmi, forenznými vedcami a kriminalistickými psychológmi, pre použitie v trestnom práve a súdnom procese počas obvinenia, stíhania, súdneho pojednávania a odsúdenia. Forenzná psychológovia spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestných činov podozrivých osôb, obvinených, páchateľov, svedkov, poškodených - dospelých, detí i mladistvých. K trestnej veci bývajú priberanie na základe uznesenie/opatrenie Políciou Českej republiky, súdy (mestským, krajským, vrchným) alebo NBÚ (Národným bezpečnostným úradom). Druhy forenznej psychológie:
1) Kriminalistická sa využíva na objasňovanie a vyšetrovanie trestných činov. Uplatňuje sa predovšetkým v trestnom prípravnom konaní;
2) Súdna-jedná sa o aplikácii psychologických poznatkov v civilnom a trestnom riadenie. Najdlhšiu tradíciu má tu súdna expertíza;
3) Penitenciárna sa zaoberá problematikou, ktorá vzniká vo výkone trestu odňatia slobody;
4) Postpenitenciárna-ktorá sa zameriava na psychologické začlenenie osôb po výkone trestu odňatia slobody späť do spoločnosti a bežného života;
5) Kriminologická-zaoberajúce sa vypracovávaním poznatkov o psychologických príčinách, ktoré vedú ku kriminalite.
Penitenciárna psychológia - je okruh zameraný na výkon trestu. Zameriava sa na to, ako sa osoby správajú v priebehu trestu a ako trest znášajú. Ako najznámejší frekventovaný okruh máme penitenciárnu psychologistiku. Tá sa zaoberá tým, že vyhľadávam najvhodnejšie psychologické metódy na to, ako napraviť odsúdeného. Náplňou práce penitenciárnych psychológov je zameraná hlavne na psychologistiku pracovníkov, obvinených a odsúdených osôb. Ďalej sa zaoberajú skupinovú prácu s odsúdenými, ale aj s jednotlivcami, poradenskú činnosť, krízu v intervencii, riadení a organizovaní sociálnych psychologických výcvikov personálu väzenskej služby a pod.
Postpenitenciárna psychológia - sa zaoberá tým, aby osoby, ktoré opustili nápravné zariadenia boli schopné sa začleniť späť do spoločnosti. Skúma a študuje ich správanie v priebehu reintegračnej fázy. Jeden z najväčších problému, ktoré môžu po opustení nápravných zariadení nastať sa volá tzv. „šok zo slobody“. Ide o to, že osoba mohla byť vo väzení pomerne dlhú dobu a nedokáže sa adaptovať na prostredie. Môže sa tiež stať, že osoba bude mať pocit, že do spoločnosti nezapadne a tým pádom jej uplatnenie bude menejcenné. V zahraničných krajinách býva skoro bežné, že keď po odčinení trestu je vypustený dotyčný na slobodu tak býva prepustený s dohľadom. Táto psychológia sa rozvíja ako teória, ale hlavne ako postpenitenciárna starostlivosť, určité štátne inštitúcie sa podieľajú na tejto starostlivosti. V mnohých ohľadoch môžeme tento okruh tiež chápať ako nejakú psychologickú poradňu, môže ísť o protidrogové poradenstvo, krízové poradenstvo a pod.
Kriminalistická psychológia - má ako hlavnú úlohu rozvoj poznatku, aby sa zdokonalili procesy pri spáchaní trestného činu a pri hľadaní pravdy. Kriminalistická psychológia sa súčasne snaží o doloženie dôkazov pri vysvetľovaní a vyšetrovaní okolnostných činov. .Ide napríklad o detektor lži alebo psychologické profilovanie.
American Psychological Association definuje forenznú psychológiu ako akékoľvek využitie psychológie v práve. Toto vymedzenie odboru v odbornej literatúre prevažuje, avšak objavujú sa aj užšie vymedzenie forenznej psychológie, predovšetkým na využitie v súdnom konaní. Cieľom forenznej psychológie je, za využitia poznatkov z iných disciplín, ako je napríklad klinická psychológie, charakterizovať špecifickosť situácií ovplyvnených právom, najmä potom trestným a vlastným výskumom prispieť k lepšiemu uplatňovaniu práva. Ohľadom ďalšieho rozdelenia forenznej psychológie panujú rozdielne názory. Inak člení forenznú psychológiu autor G. Dobrotka, ktorý tento odbor člení do okruhov kriminologickej psychológie, súdnej psychológie, penologickej psychológie, súdnolekárskej psychológie a do oblasti forenzne psychologického výskumu. Podľa fázou aplikácie práva možno forenznú psychológiu deliť na kriminalistickú psychológiu, súdne psychológiu v užšom slova zmysle, penitenciárnu a postpenitenciárnu psychológiu a na kriminologickú psychológiu.
Forenzná psychológia má podobne ako napríklad forenzná balistika, slúžiť na pomoc pri uplatňovanie práva. Vzhľadom k téme mojej práce, sa budem zameriavať predovšetkým na využitie pri vyšetrovanie trestných činov. Týmto spôsobom môže byť forenznej psychológie využitá počas celého procesu vyšetrovania trestného činu, či už ako pomôcka pri vyšetrovaní, alebo ako dôkaz uplatniteľný pred súdom. V žiadnom z týchto prípadov však forenznú psychológiu nenahrádza prácu policajných kriminalistov a slúži skôr ako pomôcka pri vyšetrovaní. Využitie psychológie pri vyšetrovaní trestných činov možno rozdeliť do troch hlavných oblastí: súdne znalecká psychologická činnosť, konzultačné činnosti a špeciálne psychologické služby. Špeciálne psychologické služby predstavujú menej často používané metódy, ktoré môžu pomôcť s vyšetrovaním trestných činov. Patrí medzi ne napríklad psychologické profilovanie alebo aj grafológie.
Grafológia (psychológia rukopisu) - je projektívnou psychodiagnostickou metódou, ktorá sa zaoberá vzťahom medzi rukopisom osobnosti a jej psychosomatickými vlastnosťami. V skutočnosti však neexistuje jedna grafológia, ale mnoho rôznych grafologických metód a prístupov. Tieto metódy sa v dôsledku tiež líšia komplexitou uchopenia rukopisu, a teda aj mierou úspešnosti a presnosti. Grafológia vychádza teda z predpokladu, že možno z písma, podobne ako z ostatných prejavov človeka, skúmať jeho povahu, inteligenciu, emocionalitu a ďalšie schopnosti a vlastnosti, vrátane okamžitého stavu jeho psychiky. Od grafológie je nutné prísne oddeľovať forenzné písmoznalectvo, používané hlavne v súdnictve alebo v literárnom výskume, ktorého cieľom je identifikovať pisateľa. Grafológia sa najčastejšie používa na psychodiagnostiku v kriminalistike, súdnictve i klinickej psychológii. Podľa písma je možné tiež diagnostikovať nástup a priebeh niektorých duševných porúch. K psychodiagnostike duševnej poruchy je však zo zákona oprávnený iba klinický psychológ alebo psychiater, ktorý na to však používa iné psychodiagnostické postupy ako grafologické (napríklad test cesty, Rorschachov test, testy inteligencie ai).
Psychologické profilovanie - spočíva vo vyvodzovaní záverov o pravdepodobnom profile páchateľa z nájdených stôp. Táto metóda vychádza z premisy, podľa ktorej sa páchateľovo správanie na mieste činu prejavuje aj v jeho správaní v bežnom živote. V prípade série trestných činov je tiež dôležitá konzistentnosť v správaní páchateľa, ktorá musí byť väčšia ako náhodná zhoda v konaní odlišných páchateľov. Na základe týchto predpokladov by mali mať páchatelia obdobne spáchaných trestných činov podobné charakteristiky. Tento záver sa ukázal ako pravdivý však vo výrazne nižšom percentu príkladov, než bolo pôvodne predpokladané.
Psychologická teória kriminálneho jednania je stelesnením kriminologickej psychológie. Nejedná sa iba o teoretickú psychológiu. V praxi je vyjednávaná, ale napriek tomu je funkčná. Vo svete býva často zmenšená do troch hlavných oblastí podľa aplikácií psychológie v práve. Ide o psychológiu, ktorá sa využíva vo väzení + obhájenie porušenia pomocou psychologických teórií + použitá psychológia pri vysvetľovaní a vyšetrení trestného činu v priebehu súdneho konania. Jednou z najviac rozsiahlych tém je osobnosť páchateľa. Psychologické vysvetlenie zdroja či prediktorov kriminality a ostatných patologických javov. Spadajú sem aj odlišné motívy psychologickej ochrany kriminality, ktorá sa radí do rôznych úrovní. V súčasnej dobe sa do stredu pozornosti psychologickej kriminológie dostáva obeť. Ide o tzv. viktimológiu, ktorá skúma obete. Začiatkom skúmania je, ako vznikol trestný čin a konečným skúmaním sú rôzne stupne poškodenia obete.
Zaujali Vás informácie o psychológii ? Alebo máte ďalšie otázky a hľadáte odpovede ? V prípade potreby nás kontaktujte online formou alebo telefonicky +421 947 919 951