Pedagogická psychológia je odvetvie psychológie, ktoré skúma otázky výchovne vzdelávacie praxe z psychologického hľadiska. Psychologicky analyzuje priebeh, podmienky a výsledky výchovy a vyučovania a sleduje žiakov a výchovných pracovníkov v ich vzájomnom pôsobení. Pedagogická psychológia sa zaoberá aplikáciou psychologických poznatkov v pedagogickej praxi, tj. vo vyučovaní a výchove detí, mládeže i dospelých. Skúma zmeny v osobnosti jedinca podmienené a navodené výchovno-vzdelávacím procesom (→ sociálne a výchovné stimuly). S pedagogickou psychológiou súvisí psychológia školská a učiteľská. Tá sa zaoberá deťmi a mládežou, pričom s dôrazom na úlohu procesu výchovy a vzdelávania sleduje ich konanie, učenie a vytváranie osobnosti.
Zaujíma sa však aj o vzdelávanie a výchovu dospelých. Pedagogická psychológia ďalej skúma okrem vychovávaných aj vychovávajúcu. Medzi tých patria rodičia, starí rodičia, učitelia, iní pedagogickí pracovníci a ďalší ľudia, ktorí ich vychovávaných či vzdelávaných jedincov cielene ovplyvňujú. Výchova ovplyvňuje v mnohých aspektoch oboch (všetkých) účastníkov interakcie. Na pedagogickú psychológiu je nazerané ako na obojstranné pôsobenie vychovávaných a vychovávajúcich. Preto je dôležité sledovať pedagogický proces ako celok, nie iba jeho určité aspekty. Učiteľská psychológia predstavuje aplikovanú psychologickú disciplínu, ktorá sa zaoberá využitím psychologických znalostí a metód pri práci učiteľov. Je veľmi prínosná pre učiteľov, ktorí chcú zlepšovať spôsob svojej práce so žiakmi. Vďaka nej môžu lepšie porozumieť svojim žiakom, vylepšovať vzájomnú komunikáciu, efektívnejšie ich motivovať.
Jej poznatky a nástroje tiež poskytujú oporu na vytváranie priaznivých podmienok na učenie žiakov a na rozpoznávanie potenciálne nežiaducich podmienok procesu vyučovania. Učiteľská psychológia učiteľom tiež ponúka poznatky a metódy, s pomocou ktorých môžu pracovať na svojom osobnom rozvoji. Môžu využiť získané znalosti pre lepšie sebapoznanie, autoreguláciu ak celkovej práci na sebe a svojom životnom štýle, čo sa potom môže pozitívne premietnuť do ich vyučovacieho štýlu. Psychológia školská je odvetvie, ktoré skúma a hľadá možnosti uplatňovania psychologických poznatkov, prostriedkov, metód a techník v podmienkach práce školy. Pritom využíva výsledky vlastného výskumu i psychológie pedagogickej, všeobecnej, vývojové a sociálne Učiteľská psychológia (psychológia pre učiteľov) = odvetvie, ktoré zhŕňa poznatky a metódy zo súboru psychologických vied pre potrebu učiteľov. Pedagogická psychológia rieši oblasti:
- otázky poznávania žiakov (detí i dospelých)
- zvláštnosti jednotlivých vývojových etáp osobnosti vo vzťahu k vyučovaniu a výchove
- problémy psychologických základov vyučovacieho procesu, účinnosti didaktických postupov a motivácia v pedagogickom procese
- problémy poznávacej činnosti a jej rozvoja vo výchovno-vzdelávacom procesu
- problémy psychologických základov výchovy (telesné, intelektuálne, estetické, polytechnické, voľné, charakterové, citové a mravné), problém disciplíny z hľadiska psychologického
- problémy psychológie žiackeho kolektívu, jeho utvárania a ovplyvňovania
- vplyv základných činiteľov vývoja na osobnosť (dedičnosť, prostredie, výchova, sebavýchova)
- problémy mechanizmov utvárania duševných zvláštností (socializácia, nápodoba, stotožnenie) počas výchovnej a vzdelávacej činnosti
Jednou z dôležitých tém pedagogickej psychológie je otázka motivácie žiakov k vzdelávaniu všeobecne. Ako v jedincoch vzbudiť záujem o získavanie nových poznatkov či o kultúru? na proces vzdelávania, a to ako v pozitívnom, tak potenciálne negatívnom smere. aký vplyv má partia na rizikové správanie (násilie, vandalizmus, šikanovanie, závislostné správanie a ďalšie...) detí a mladistvých a ako toto správanie môže vzdelávací proces narúšať. Dôležitou oblasťou je tiež socializácia. Z hľadiska sociálnej psychológie ide o proces prispôsobovania sa vonkajším podmienkam (ľuďom, skupinám, spoločenstvom, tradíciám, normám, zákonom, hodnotám, kultúre). Dochádza pri nej k zvnútorňovanie vonkajších noriem. Jedinec sa postupne učí orientovať v danom sociokultúrne prostredie a osvojuje si účelné správanie vhodné pre toto prostredie. Každý človek si po svojom vytvára obraz o sebe ao svete, snaží sa prezentovať sám seba pred druhými, aktívne pôsobí na svoje prostredie a spoluvytvára svoju osobnosť. Preto tiež socializáciou nevznikajú v rovnakom prostredí rovnaké osoby, ale rozmanité individuality.
Socializácia v sebe obsahuje individualizáciu teda tzv. formovanie odlišných, jedinečných osobností. Problém nastáva pri izolácii. Pokiaľ je v nej dieťa od narodenia, dochádza k deficitu ľudskej psychiky. Dieťa sa chová ako ľuďom fyziky podobní živočíchy (napr. „vlčie deti“). Počas procesu socializácie sa z biologickej bytosti stáva bytosť ľudská. Človek si postupne osvojuje ľudské psychické vlastnosti. Vágnerová: ,,Socializácia je celoživotným procesom utvárania a vývoja človeka vo spoločenskú bytosť. Tento proces prebieha vo vzájomnej interakcii jedinca a spoločnosti. Znalosťou pedagogickej psychológie využívajú nielen psychológovia, učitelia a iní pedagogickí pracovníci. Tieto poznatky môžu byť tiež prínosné pre ďalších vychovávajúcich, ako sú napríklad rodičia či starí rodičia. V oblasti psychológie výchovy pedagogická psychológia významne spolupracuje aj s vývojovou a sociálnou psychológiou, pretože výchova úzko súvisí s vývojom jedinca a jeho socializáciou. K tomuto odborovému prieniku dochádza napr. aj v oblasti štúdia morálneho vývoja, pretože súčasťou výchovy ako predmetu pedagogickej psychológie je aj pôsobenie na charakter vychovávaného jedinca a tým aj jeho morálne vlastnosti a morálne uvažovanie.
Zaujali Vás informácie o psychológii ? Alebo máte ďalšie otázky a hľadáte odpovede ? V prípade potreby nás kontaktujte online formou alebo telefonicky +421 947 919 951