Počiatky ktoré dnes spadajú do oblasti sociálnej psychológie, boli inšpirované túžbou po poznaní princípov obyčajného každodenného medziľudského spolužitia, styku a komunikácia, ale aj zo snáh porozumieť niektorým všeobecnejším pravidlám formovania spoločenských útvarov, inštitúcií a organizácií. Inšpirujúcou silou v tomto poznaní bola dávna snaha nájsť koncept cnostného žitia, ktorý by jedincovi umožnil dosiahnutie vytúženej duševnú a telesnú rovnováhu v premenlivom svete. Spočiatku to neboli filozofi, ale predovšetkým rečníci, politici, kňazi, ale aj dramatici a básnici, ktorí sa usilovali o ovládnutie elementárnych foriem sociálne psychologického poznania.
Na mnohé z otázok vzťahov medzi ľuďmi možno nájsť odpovede pri štúdiu zameraného na aspekty ľudského správania, z ktorých niektoré nás spájajú a iné naopak oddeľujú od druhých ľudí. Je to práve sociálna psychológia, ktorá sa zaoberá štúdiom otázok, ako je ľudské myslenie, cítenie a konanie ovplyvňované druhými osobami alebo skupinami osôb. Sociálni psychológovia študujú podstatu a príčiny správania jedincov v spoločenských situáciách, ako na nich tieto situácie pôsobia a ako sa v nich jedinec chová. Rozsiahlu oblasť sociálnej psychológie tvorí formulácia základných otázok bádateľov, ktorí sa pýtajú: Ako je možné presvedčiť druhých ľudí, aby zmenili svoje postoje alebo prijali nové idey a hodnoty? Akými cestami možno dospieť k pochopeniu, prečo sú druhí práve takí, akí sú? Čo k druhým ľuďom cítime a čo cítia oni k nám? Čo si myslíme o druhých ľuďoch - a čo si myslia oni o nás? Ako sme my sami ovplyvňovaní tým, čo ľudia robia a čo si myslia? Prečo sa niektorí jedinci prejavujú agresívne a sú krutí voči druhým tak, že sa ostatní ľudia neustále obávajú urážok, násilia, príkoria a pohrôm, ktoré im môžu spôsobiť? A na druhej strane: Prečo sú niektorí ľudia ochotní bez váhania riskovať vlastné životy, keď pomáhajú druhým v ťažkostiach ?
Sociálna psychológia je teda veda o správaní, prežívaní a skúsenostiach jednotlivca v spoločnosti. Zaoberá sa najmä zmenami obsahu i formy duševného života človeka pod vplyvom sociálnych podnetov. Študuje napr. vrastanie jedinca do spoločnosti, vzťahy a interakcie osobnosti a skupiny, utváranie rolí a pozícií jedinca v skupinách, psychologické aspekty medziľudských komunikácií. Sociálna psychológia skúma, ako sa z biologického organizmu stáva človek. Skúma kognitívny, afektívny a konatívny subsystém komunikujúci osobnosti, duševné procesy, správanie a zážitky osôb nachádzajúcich sa v rôznych sociálnych situáciách a interakciách. Pojem sociálny je odvodený od latinského výrazu socius, čo znamená druh, spoločník, niekto, kto je s niekým nejako v kontakte. Bez sociálnych vzťahov a vplyvov, ktoré jedinci prinášajú aj kultúrne dedičstvo by sa človek nemohol sformovať a vyvinúť v humánnu bytosť, ale zostal by primárne vo zvieracom, živočíšnom stave. Pôvodne bolo do predmetu sociálnej psychológie zahŕňané aj štúdium sociálneho správania a prežívania zvierat, ktorým sa dnes zaoberá etológia.
Sociálna psychológia má veľmi blízko ku kultúrnej a sociálnej antropológii a tiež k sociológii. Na rozdiel od sociológie, tj. vedy o spoločnosti študujúcej zákonitosti vývoja a fungovania sociálnych systémov, a to ako globálnych (spoločnosť ako celok), tak čiastkových, neštuduje sociálna psychológia predovšetkým sociálne systémy, javy a skupiny, ale študuje jednotlivé osobnosti ľudí situovaných v sociálnych situáciách a vzťahoch. Predmetom skúmania sociálnej psychológie je teda konkrétna osoba žijúca v konkrétnych spoločenských podmienkach, najmä v podmienkach života malých skupín (napr. rodiny, pracoviská). Sociálna psychológia nie je teda psychológiou sociálnych javov, ale psychológiou osôb v sociálnych situáciách. Nie je teda napr. možná psychológia nezamestnanosti, ale je možná psychológia nezamestnaného. Existuje sociológia rodiny na jednej strane a sociálnej psychológie vzťahov medzi rodičmi a deťmi na strane druhej. Hranice medzi sociálnou psychológiou a sociológiou sú však napriek tomu dosť neurčité.
Pojem sociálnej psychológie použil prvýkrát americký filozof a psychológ James Mark Baldwin (1861-1934). Avšak mnoho psychológov považuje za zakladateľa sociálnej psychológie už Platóna a Aristotela. Sociálna psychológia skúma priebeh duševného života človeka a jeho sociálnu determinovanosť v konkrétnych spoločenských podmienkach. Teraz ide o podmienky informačnej spoločnosti a globalizácie. Do úvahy pritom je nutné brať tiež vplyv vrodených genotropismov, predprogramovaných, preformovaných mechanizmov a tendencií, a to aj v sociálnom správaní. Skúma skúsenosti a správanie jedincov v situáciách, ktoré na nich pôsobia ako sociálne podnety. Sociálnymi podnetmi môžu byť jednak iní ľudia, jednak kultúrne produkty hmotné aj nehmotné. Spoločnosť chápeme ako organizované zoskupenie ľudí, ktorí sú medzi sebou v určitom vzťahu, ktorých činnosti sa sústreďujú na súbor spoločných cieľov a ktorí majú tendenciu zdieľať spoločné náhľady, postoje a spôsoby správania. Sociológiu na rozdiel od sociálnej psychológie primárne zaujíma členenie spoločností (sociálna stratifikácia, napr. podľa pohlavia, vlastníctva, príjmov, obydlia, veku, národnosti, povolania atď.), spoločenská činnosť a spoločenské prostredie. Spoločenská činnosť smeruje k modifikácii, k vyvolaniu zmien v postojoch a vzťahoch, mienke a snahách jedincov alebo skupín, a to buď formou negatívneho prinútenia alebo pozitívneho získania. Výsledkom spoločenskej činnosti je adaptívne správanie, kompromis alebo opozícia, resp. hostilita, a to od formy neporozumenia až po formu boja.
Evolučná sociálna psychológia sa zaoberá otázkou, ako sa medziľudské vzťahy utvárali v priebehu mnohých tisícročí. Počas tohto obdobia procesy prírodného a pohlavného výberu utvárali vzorce preferencií a správania moderných ľudí. Čo viac, tieto preferencie a správanie sú zakódované v génoch ako dispozícia. Medzi jej metódy sociálnej patria okrem pozorovania, rozhovoru, analýzy osobnej histórie, prirodzených i laboratórnych experimentov, posudzovacích škál a dotazníkov (a ich štatisticky spracovaných výsledkov) a metódy obsahovej analýzy predovšetkým sociometria. Poznávanie osobnosti patrí medzi základné úlohy sociálnej psychológie a sociálnej pedagogiky. Poznávanie osobnosti (aj duševna vôbec) človeka je sprostredkované zo správania, z vonkajších prejavov, z činnosti a ústnych i písomných prejavov človeka. Z jeho verbálneho aj nonverbálneho správania usudzujeme na rysy jeho osobnosti, na jeho duševné vlastnosti. Metódou poznávania osobnosti rozumieme spôsob, postup, ktorým dochádzame k viac alebo menej presným poznatkom o psychike a osobnosti. Pre správny prístup k poznávaniu osobnosti má veľký význam teória poznania (gnozeológia).
Zaujali Vás informácie o psychológii ? Alebo máte ďalšie otázky a hľadáte odpovede ? V prípade potreby nás kontaktujte online formou alebo telefonicky +421 947 919 951