KBT terapia

Behaviorálna terapia – cieľom tejto terapie je zmeniť niektoré návyky, ktoré pacienta obťažujú a súvisia s jeho ochorením. Na to sa používajú rôzne prostriedky a techniky. Napríklad častým znakom je vyhýbanie sa situáciam, ktoré vyvolávajú úzkosť. U niektorých pacientov s fóbiou môže vyhýbanie dosiahnuť extrémny stupeň a ovplyvňuje potom pacientov každodenný život. V týchto situáciách je veľmi vhodné použiť druh behaviorálnej terapie, ktorý sa nazýva expozičná terapia. Pacient je vystavený situáciám, ktoré v ňom vyvolávajú úzkosť, postupne sa miera expozície zvyšuje. Psychoterapeut pacienta učí, ako sa s fóbiou a úzkosťami vyrovnať – napríklad prehĺbením dýchania alebo nejakým iným spôsobom.

Kognitívne behaviorálna terapia (KBT) - je spojením kognitívnej a behaviorálnej terapie. Sú často používané súčasne, pretože naše správanie často odráža to, ako v rôznych situáciách uvažujeme. Či bude väčší dôraz kladený na kognitívnu alebo behaviorálnu zložku, je variabilné a závisí to od stavu pacienta. Napríklad pri liečbe obsedantno-kompulzívnej choroby, pri ktorej je hlavným problémom neustále opakovanie niektorých činností, bude dôraz kladený na behaviorálnu terapiu. Naopak u liečby depresie bude dôraz kladený hlavne na kognitívnu terapiu.

KBT terapia individuálna, párová a skupinová:
– prináša osobnostnú, vzťahovú či komunikačnú zmenu do Vášho života
– k dispozícii odborní personál psychoterapeutov a psychológov s dlhoročnou praxou
– odborná cielená terapia individuálnou, párovou či kolektívnou formou podľa Vašich potrieb
– behaviorálna terapia šitá priamo na mieru každého klienta vďaka osobnej či dištančnej online forme

Pôvodne behaviorálna terapia – bola v I. vlne zameraná najmä na pozorovateľné správanie a vysvetľovala všetko ľudské správanie s výnimkou najzákladnejších reflexov a inštinktov ako naučené. A tak ako sa človek učí adaptívnym formám správania, rovnako sa učí i neadaptívnym formám, ktoré sa môže rovnakým spôsobom odučiť. Zameranie behaviorálnej terapie bolo sústredené nie na vyvolávajúce príčiny, ale na udržujúce faktory, čo má významnú funkciu v udržiavaní poruchy. V II. vlne KBT je základom presvedčenie, že “nie veci samy, ale naša mienka o veciach je dôvodom nášho znepokojenia”. Tento základný postulát je rozšírený vo viacerých terapeutických smeroch. Za predchodcu kognitívnej terapie je považovaný A. Ellis (1962) so svojou racionálne emočnou terapiou RET.

KBT terapia a psychoterapia – pomáha pacientom s rôznymi diagnózami a zlepšuje fyzický i psychický stav pacienta. Je indikovaná napríklad u týchto ochorení: rôzne druhy úzkosti, fóbie, panické ataky, agorafóbia a panická porucha, depresie, porucha príjmu potravy ako napríklad bulímia, obsedantno-kompulzívna porucha, dysmorfofóbia, agresie, posttraumatická stresová porucha, sexuálne a vzťahové problémy, zlozvyky ako napríklad tiky na tvári, užívanie alkoholu alebo drog, problémy so spánkom, chronický únavový syndróm / myalgická encefalomyelitída (CFS / ME), chronická bolesť alebo iné ochorenie zhoršujúce kvalitu života pacienta (napríklad rakovina alebo fibromyalgia).

KBT je druh terapie, ktorý je založený hlavne na konverzácii s pacientom. Na rozdiel od iných typov terapií sa tu však nekladie dôraz na monológ pacienta alebo analýzu udalostí, ktoré sa prihodili v minulosti pre pochopenie pacientových súčasných ťažkostí. Nejde teda o terapiu, keď pacient „leží na gauči a hovorí“.

Základná idea KBT  –  tvoje myslenie určuje kvalitu tvojho života. Ak zmeníš svoje myslenie, zlepšíš si svoj život. Vonkajšie faktory do určitej miery ovplyvňujú tvoj život, no to, čo má najväčší vplyv je skutočnosť, ako tieto vonkajšie faktory interpretuješ.Klinické štúdie preukázali, že KBT môže pomôcť s mnohými symptómami a zdravotnými ťažkosťami. Jeden z prieskumov ukázal, že liečba KBT môže byť napr. pri liečbe depresií alebo úzkosti rovnako efektívna ako medikamentózna terapia. Terapia môže mať aj dlhodobý prínos – pacient sa naučí so svojím problémom pracovať a metódu môže použiť kedykoľvek – aj po skončení terapie. Depresie alebo úzkosti sa tiež menej často objavujú znova. Štúdie tiež preukázali, že kognitívne -behaviorálna terapia pomôže pacientom zmierniť nielen psychické ťažkosti, ale aj symptómy somatických ochorení ako napr. reumatoidnú artritídu.

Počas prvého sedenia – je hlavným cieľom podrobné zoznámenie terapeuta s pacientom a jeho problémom. Dôležité je porozumieť tomu, ako pacient uvažuje, o čom premýšľa, aké sú jeho pocity, postoje a správanie, ktoré narušuje pacientov každodenný život. Pacient by potom mal súhlasiť s terapeutickým plánom, cieľom liečby a počtom sedení, ktoré budú na zvládnutie ťažkostí potrebné. Každé stretnutie trvá okolo 50-60 minút. Väčšinou sa koná jedno sedenie týždenne. KBT zvyčajne trvá mnoho týždňov (obvykle 10-15), ale možno ju podľa individuálnej potreby pacienta predĺžiť alebo skrátiť. V niektorých prípadoch môže byť stretnutie nahradené konzultáciou po telefóne.

Skúsený psychológ či terapeut - Vám môže pomôcť aj v prípade, keď cítite potrebu osobnostného rastu a napredovania, túžite sa dozvedieť viac o sebe, chcete lepšie porozumieť vlastnému prežívaniu, či lepšie zvládať stresové situácie. Preto ak hľadáte odpovede na svoje otázky, neváhajte nás kontaktovať a dohodnúť si najbližšie spoločné stretnutie.

Klient sa v terapii - musí aktívne zúčastňovať stretnutí a dostáva medzi jednotlivými sedeniami úlohy. Napríklad, pacient so sociálnou fóbiou na začiatku KBT dostane za úlohu písať si denník, do ktorého zaznamenáva myšlienky, ktoré mu napadajú, alebo situácie, ktoré v ňom vyvolajú úzkosť. Neskôr môže dostať úlohu skúšať v praxi spôsoby zvládania úzkosti, ktoré sa naučil počas KBT. Kognitívno behaviorálna terapia (KBT) je v súčasnej dobe jedným z najrozšírenejších psychoterapeutických smerov – preto ak máte záujem o viac informácii, kontaktujte nás. Sme tu pre Vás.